Spájanie pozemného a leteckého skenovania


Ing . Jozef Beňo : LASEROVÉ SKENOVANIE A JEHO KOMBINÁCIA S VÝSLEDKAMI DRONOV

V dnešnej dobe sa v podstate s témou laserového skenovania už takmer každý viac menej už stretol. Preto obsahom môjho príspevku nebudú rôzne "technizmy" samotného procesu skenovania, ale skôr moje postrehy počas intenzívneho skenovania interiérov ako aj exteriérov rôznych objektov v oblasti kultúrnych pamiatok, obytných domov, priemyselnej zóny a pod.

Na úvod by som rád upozornil na dôležitú a preukázateľne problémovú časť samotného laserového skenovania s najmodernejšími typmi skenerov a spracovania ich dát. Už v počiatkoch skenovania v r. 2013 v rámci projektu Operačného Programu Informatizácie Spoločnosti digitalizácie kultúrneho národného a svetového dedičstva Slovenskej republiky som tvrdil, že moderné skenery predbehli svoju dobu. Nielen dobu, ale najmä softvér a hardvér v rámci postprocesingu. Ak si predstavíte, že napr. kultúrna pamiatka Bojnice je zoskenovaná zo 1120 stanovísk, (pričom raw data z jedného stanoviska predstavujú cca 1,7 GB), už tušíte, aké je veľké zregistrované mračno bodov. Nehovoríme o desiatkach ani o stovkách GB dát, ale o TB dát. Mnohí sa opýtajú: a načo treba toľko dát? Vždy sa nad touto otázkou pousmejem, nakoľko si spomeniem ako v roku 1994 tie isté otázky boli kladené na prvé počítače a ich hardisky s kapacitou 272 MB. Samotné skenovanie je prednastavené na hustotu rastra bodov 3,2 mm/10 m. Preložené do ľudskej reči: ak by bola zoskenovaná Krásna Hôrka pred vypuknutím požiaru, bola by už dnes do detailov obnovená na základe projektovej dokumentácie skutočného stavu vytvoreného z mračna bodov. A to len preto, že skenovaním s takou hustotou bodov máme informáciu o každom detaile objektu, teda aj krovu a pod. Naštastie dnes sa tento problém spracovania veľkoobjemových dát už minimalizoval. Kde všade môžeme využiť práce so skenermi? Odpoveď je jednoduchá: takmer všade! 

Všetky tieto objekty, či exteriér alebo interiér, depozitá, krovy, pivnice, záhrady, kaplnky atď. boli skenované výlučne rastrom 3,2 mm/10 m. Spomedzi množstva týchto pamiatok spomeniem aspoň niektoré z nich: Červený kláštor, Červený Kameň, Dóm Sv. Alžbety, Spišský hrad, Spišská kapitula, Spišský Štvrtok, Dóm Sv. Martina, Trenčiansky hrad, Bojnický zámok, Betliarsky kaštieľ atď. Takéto enormné množstvo veľkých objektov bolo možné zvládnuť preto, lebo firma vlastní dva najrýchlejšie a najpresnejšie prístroje Leica P20. Vďaka presnosti týchto prístrojov nebola prekážka v registráciách, kde pri takých množstvách stanovísk jedného objektu cca 600 a viac bola výsledkom registrácia o vnútornej presnosti celého kompaktného objektu 2 - 4 mm!!!

Ako znie titulok tohto článku, v súčasnosti trend zdigitalizovania rôznych objektov sa stále modernizuje a otvoril sa veľký priestor na kombinovanie metód tvorby modelov a technickej dokumentácie pomocou pozemných skenerov a dronov.



« Aktuality
To Top